Porovnávať GNU s inými kapelami nemá zmysel. Prečo? Pretože za tú dobu, čo toto kvarteto v nezmenenej zostave funguje, vznikla nejedna skupina, ktorá má práve GNU ako vzor; GNU sa miesto typického „domáceho“ ansámblu, čo počas celej kariéry znie „ako...“, stali spolkom, ktorý nové české „ako...“ (spolu)vytvoril a spolu s ním naštartoval scénu, ktorá opäť stojí za pozorný záujem.

Takže názov „Album Epochal“ možno len symbolicky rámcuje epochu, počas ktorej sa CD a vinyly so striebornou raketkou stali z undergroundového tovaru jednou z najvychytenejších komodít na nemainstreamovom trhu. Po hudobnej stránke sa totiž jedná o čiastočný návrat k osem rokov starému „Srdci v kusech zvuku“. Drobných odkazov je viac – i keď tentokrát miesto „Tvoje srdce v kusech zvuku/vydechni, leť!“ Adam kričí „Spal to srdce, nech mě spát“.

A tiež „Zastav prachy... rychlejší než čas“ a „Odmítám pokračovat v čase/Zestárnul, už není můj a nudí“. Album je plný vypľúvaných hesiel, jemnú, skrývanú agresiu „Milimetrov ticha“ vystriedala nekontrolovaná explózia plná krátkych, ale mnohoznačných sloganov: „Neser boha se svým stářím!“. Nedá sa nevšimnúť, že GNU a ostatné „spriazené“ kapely do seba akoby navzájom prerastali. Miestami na myseľ príde LYSSA („Jen malej tvor“), miestami trebárs vzdorovitosť ESGMEQ (ústredný riff „Tep proti tobě“) či ozveny zaniknutých EMEMS v záverečnej „Moc hodnej ani ne“, keď boostery dostanú oddych. Takisto sa nedá prepočuť rešpekt, ktorý GNU cítia k svojim „veľkým vzorom“, ktoré ľudia okolo Silver Rocket v poslednej dobe do Čiech jeden po druhom vozia. Dve basy a Adamov rev však ostávajú stáť ako jednoznačný poznávací znak, rovnako ako čeština, v neopracovanom zvuku tradične z dielne Ondřeja Ježka starostlivo vytiahnutá na hranicu zrozumiteľnosti.

Vyzerá to tak, že tých päť rokov ľudských osudov, ktoré delia omnoho pokojnejšie a experimentálnejšie(?) „Milimetry ticha“ od „Album Epochal“, nájdete vlisované do dvadsiatichôsmich minút novinkového disku, zhustené na maximum a vystrelené do poslucháča v podobe jednej veľkej delovej gule, odliatej z únavy, z odkladaných a skrývaných emócií. Spomalenie tempa v „Spal to srdce“ kompenzuje text: „Nic a pusto v mý prázdný hrudi/Nic a den, a svět tě studí“. Zdá sa, že členovia GNU svoju dobrú energiu vydávajú von v „civile“ a nálož zúrivosti si nechávajú pre kapelu: „Můj přítel v zádech, jeho nůž v slunci“. Stále platí, že posluch GNU je svojím vlastným spôsobom znepokojujúci – to, čo ide von, sa derie zvnútra a je to sakramentsky počuť.

„Album Epochal“ je omnoho priamočiarejšia a menej hitová doska, ako oba predošlé albumy GNU. O to viac v nej cítiť vlastnú krv štvorice, ktorá je pod ňou podpísaná. Úprimná, silná – ale hlavne jedna z tých, ktorých surovosť sa zadiera pod kožu.

Nejsem dobrej člověk, nejsem nic
Život mě dohnal na půl cesty
mám jen svý kila.

(„French Song“)